escrima

Escrima / Arnis / Kali / Silat

Escrima, Arnis alebo Kali označujú filipínsky bojový štýl, ktorý využíva veľmi rýchle a na seba plynule nadväzujúce bojové techniky ovládania tyčí, nožov, mačiet, mečov a veľkou radou ďalších chladných zbraní, vrátane mnohých techník boja bez zbrane. Slovo Escrima sa používa predovšetkým v južnej časti Filipín, označenie Arnis sa vyskytuje skôr v severnej časti súostrovia a slovo Kali, ktoré je odvodené od slova "Kalis" (čepeľ), je používané na Filipínach celoplošne. S označením Silat (alebo tiež filipínsky Silat) sa môžeme stretnúť predovšetkým v južnej časti filipínskych ostrovov, kde sa vyučuje toto pôvodné bojové umenie, ktoré je historicky previazané s Malajziou.

Najstaršie filipínske bojové systémy pochádzajú zrejme z 2. storočia pred n. l., kedy na ostrovy prišli z Malajzie prví prisťahovalci a priniesli so sebou nože s vlnitým ostrím "kris" a ďalšie zbrane spolu so znalosťami ich ovládania (štýl Silat). O štyri storočia neskôr sa na juhu usadili arabskí imigranti, predkovia neskorších moslimov. V 9. storočí začala s ostrovmi obchodovať Čína a okolo 15. storočia boli nadviazané styky s Japonskom. Všetky tieto krajiny okrem hospodárskej sféry ovplyvnili tiež miestnu kultúru a bojové umenie.

Roku 1521 dorazili na ostrovy prví Európania - výprava F. Magellana, portugalského moreplavca v službách kráľa Španielska, pri ceste okolo sveta. Na ostrove Mactan však jeho výpravu zmasakrovali escrimadori z juhu pod vedením náčelníka Lapu Lapu. Na severe boli ale Španieli vítaní priateľsky, a tak nad týmito oblasťami prevzali kontrolu.

V tej dobe moslimskí piráti "Moros" už dávno napádali pobrežné oblasti, kde vraždili, lúpili a unášali ostatných obyvateľov Filipín, ktorých potom predávali do otroctva. Hneď ako Španieli zahájili ťaženie proti Moros, do španielskych radov ochotne vstupovali i bojovníci z Visayanu a z Cebuanos, ktorí s Moros mali po stáročia nevyriešené účty. Toto je s najväšou pravdepodobnosťou obdobie vzniku a i rozkvetu Escrimy, keďže sa tu zmiešali znalosti pôvodných obyvateľov severu Filipín s európskym šermiarskym konceptom. Španieli radi najímali filipínskych bojovníkov, pretože tí boli vďaka bojovým technikám Escrimy výbornými vojakmi a spôsobovali Moros značné straty.

Keď na kontrolovanom území zavládol relatívny pokoj, začali Španieli ťažiť bohatstvo Filipín. Aby mohli ovládať národ vycvičený k boji, zakázali r. 1764 tréning Escrimy. Filipínci si však nenechali svoje umenie vziať a podobne ako brazílski otroci ukryli svoje bojové schopnosti do tancov. Po nociach potom tajne naďalej trénovali bojovú Escrimu bez akýchkoľvek príkras. Nespokojnosť so španielskou okupáciou vyvrcholila v 19. storočí hnutím odporu, ktoré spôsobilo Španielom ťažké straty.

Španielsko-americká vojna v r. 1898 skončila porážkou Španielov a tí museli postúpiť Filipíny a ostatné ostrovy Spojeným štátom. Pre Filipíncov to znamenalo len výmenu cudzej vlády a tak 24. augusta 1898 vyvolali ďalšiu revolúciu. Američania podcenili bojaschopnosť domorodcov a trvalo im štyri roky, kým povstanie potlačili. Avšak Moros na juhu neskončili a s nevídanou brutalitou útočili ďalej. Svoju zúrivosť ešte stupňovali využívaním rôznych drog a pomôcok a taktiež si drôtom obväzovali dôležité tepny, aby hneď nevykrvácali a mohli i s najťažšími zraneniami zabíjať do posledného dychu. Ich fanatizmus Američanom názorne ukázal, aké nedostatočné účinky má strelivo raže 38, a donútil armádu USA prejsť na raž 45.

Za 2. svetovej vojny Filipíny obsadili Japonci. Američania a domorodci sa teraz spojili a bojovali spoločne v džungli proti novým okupantom. Partizánske skupiny sa pohybovali v trojuholníkovitých formáciách s najskúsenejšími bojovníkmi na špici a ich dokonalé ovládanie nožov a mačiet spôsobovalo Japoncom ťažké straty.

Roku 1946 získali Filipíny nezávislosť. Postupne bola vzkriesená filipínska kultúra a tradície. Dnes je na kresťanskom území, predtým kontrolovaným Španielmi, mnoho škôl Escrima / Arnis / Kali a tieto umenia sa stali súčasťou výcviku v armáde i telovýchovného systému na školách. Do sveta sa filipínske umenia začali šíriť po 2. svetovej vojne, kedy do USA dorazila prvá vlna filipínskych emigrantov, často bývalých partizánov (Giron, Cabales ad.), a založila školy v Kalifornii. Z Ameriky sa potom filipínske umenia šírili ďalej do Európy a Austrálie.

Escrima / Arnis / Kali / Silat sú veľmi efektívne systémy, ktoré pracujú so spoločnými konceptami boja. V školách AVSE Missing-Link sa zameriavame práve na tieto podstatné bojové princípy a nie len na obrovské množstvo variant techník, ktoré tieto neuveriteľne pestré bojové umenia obsahujú. Rôznych variant techník a cvičebných drilov je totiž toľko, že si ich študent môže len ťažko všetky zapamätať, nie to potom ešte automaticky použiť v sebaobrannej situácii. V našich školách sa zaoberáme plnohodnotným systémom Escrima / Arnis / Kali / Silat, ale sústredíme sa predovšetkým na ich spoločné funkčné koncepty, ktoré sú totožné s európskym pojatím boja s chladnými zbraňami. I keď z pohľadu európskeho šermu hovoríme o nemeckej škole, talianskej škole, španielskej škole alebo francúzskej škole, nájdeme tu vždy rovnaké postupy ako vo filipínskej Escrime / Arnisu / Kali / Silatu. A tak sa opäť dostávame k termínu Missing-Link, teda k článku, ktorý dokazuje, že jednotlivé funkčné bojové umenia sú v skutočnosti len jedným.

 

Hlavné smery

Developed in conjunction with Ext-Joom.com